Stála

Zóny (ne)pokoja

Online akcie
Miesto
Galéria Umelka – Kamenná sála
Web miesta
Kurátor
Petra Cepková

Vystavujúci autori - Milan Illík, Laura Wittek a Peter Lančarič - interpretujú na výstave „Zóny (ne)pokoja" tri autorské prístupy k trom úplne odlišným témam, ktoré sú si však v mnohom blízke.

Traja autori, tri odlišné vizuality, tri reality, tri videnia sveta. Zrazu tu nie je podstatné, či fotografiám dominuje farba alebo čiernobiela škála, pretože sú si v čomsi výrazne podobné. Podobné sú svojou potrebou zachytávať nepokoj, ktorý implicitne musí prísť v každej životnej etape.

Na jednej strane je tu potreba a túžba človeka - rodiča - otca priblížiť sa k svetu svojho dospievajúceho syna, snaha prekračovať bariéry, aspoň na chvíľu nastúpiť do nepokojného vlaku jeho snov, najintímnejších zážitkov, ktoré pred rodičmi väčšinou skôr skrývame. Ale sledujeme aj človeka - ženu v rozpoložení citov v tom najvnútornejšom dialógu – keď sme každý stratený v meste a v svojej nepokojnej samote – keď sa svet s človekom neľútostne točí ako v opojení, keď si v ňom hľadá miesto po strate životných lások, či po strate rodičov.

O čo bolestnejšie sú práve životné príbehy a osudy ľudí v bdelej kóme, kdesi za hranicou z nenávratna. Trpké konštatovanie stavu kdesi medzi životom a smrťou, v stave, odkiaľ zdá sa, niet návratu. Nepokoj tu však naplno nahrádza viera a nádej milujúcich, a napriek prílišnému tichu ostáva cit, dôkaz toho, ako veľa znamená dotyk a objatie.

Tieto tri Zóny (ne)pokoja dokazujú, aké dôležité je byť spolu - vo vzťahoch, v rozpoložení duše a mysle, v unikajúcom tele, ktoré nutne čaká na každého z nás. Všetci traja autori sú svojou tvorbu ťažiskovo dokumentaristami, a práve danosti tohto žánru ich definujú aj vo vystavených cykloch. Ich fotografie zastihnú vo chvíľach, ktoré musí človek prežiť sám. Sú to chvíle, keď je nútení postaviť pred seba neúprosné zrkadlo a pýtať sa na základné otázky existencie: Bol som Ti dobrým otcom? Bola som Ti dostatočne blízko? Môžem Ťa objať?

© 2024 GoOut, s.r.o., Česko