Táto izba sa nedá zjesť

Terezka hľadala niekoho, kto by jej rozumel, kto by jej bol podobný, kto by bol podľa jej predstáv. Takú osobu našla v Ivanovi. Cíti sa výnimočne, cíti sa vypočutá, cíti sa byť pre niekoho pekná a múdra. Medzi Terezou a Ivanom vznikne vzťah. Lenže Tereza má dvanásť a Ivan je jej päťdesiatročný učiteľ výtvarnej. O násilnom zneužívaní malého dievčaťa nemôže byť ani reč. Na prvý pohľad. Táto izba sa nedá zjesť nie je o láske a ani o chorej láske. Za „súhlasom” dieťaťa sa skrývajú výhody, ktoré nie sú zadarmo. A to nie je láska.

Inscenácia Táto izba sa nedá zjesť je dramatizáciou rovnomennej novely Nicol Hochholczerovej o vzťahu dospievajúceho dievčaťa k staršiemu mužovi. Autorka vychádzala z vlastnej skúsenosti a šokovala otvorenosťou, s akou odkrýva intímnu tému sexuálneho zneužívania. Režisér a autor dramatizácie Eduard Kudláč po inscenácii Naše fotky pokračuje v otváraní a šírení témy o sexuálnom zneužívaní detí. Text Nicol Hochholczerovej spracoval ako monodrámu, v ktorej sa herečka Iveta Pagáčová stáva rozprávačkou alebo sprievodkyňou v príbehu vzťahu malej Terezky s jej päťdesiatročným učiteľom. Tereza si ešte nedokáže uvedomiť, že sa ocitla uväznená v nezákonnom vzťahu s manipulátorom. Iveta Pagáčová sprevádza diváka obdobím Terezinho dospievania od jej 12 do 18 rokov. Skúma toxický vzťah od zaľúbenia sa až po postupné precitanie a porovnávanie vzťahu s inými chlapcami. Objektívne sleduje celý príbeh a odhaľuje Ivanove manipulatívne správanie a sprostredkováva divákovi slová jednotlivých postáv z príbehu. Tereza sa síce postupom šiestich rokov mení, ale existuje z toho toxického kolotoča cesta späť?