Katastrofa

Ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža je ruža. – Gertrude Stein

„Jednou zo silných stránok Divadla Stoka je, že dokáže umelecky kultivovaným spôsobom spracovať spoločenské tendencie, ktoré sa do mainstreamového diskurzu dostanú až neskôr. Je to aj prípad Katastrofy, ktorá bez zbytočného pátosu zachytáva aktuálny nadbytok prakticky všetkého, od vizuálnych vnemov po počet stravovacích zariadení. Zaujímavejšie je, že po formálnej stránke tvorivý tím (či už vedome alebo podvedome) zachytil tendenciu stredoeurópskych divadiel, ktoré reflektujú vyhrotený stav súčasnej spoločenskej debaty miestami pripomínajúcej zákopovú vojnu. Nepoužívajú na to však preexponovanú poetiku, ale tvoria skôr diela smerujúce k harmonizácii. Tak je to aj v prípade Katastrofy, ktorá ponúka menšiu dávku drsného humoru, vulgarizmov či nahoty, na aké sme pri tomto divadle zvyknutí. Rovnako však uberá aj na krehkosti a beznádejnosti zobrazovaných postáv.“ (Miroslav Zwiefelhofer)

„Tajomstvo vzťahu obrazu a inscenácie je však z väčšej časti odhalené. Bizarné príbehy si vyžadujú bizarné pozadie. Čierny humor premiešaný s najabsurdnejšími predstavami a (nielen sexuálnymi) fantáziami však často pripomína správy bulvárnych médií a dezinformačných webov zdieľané na sociálnych sieťach vďaka atraktívnymi titulkom a perexom. Sebectvo a pokrytectvo, uprednostnenie formy pred obsahom, senzuálneho vnímania pred racionálnou analýzou, virtuálnej reality pred fyzickou skutočnosťou nás pokojne môže priviesť do pekla, ktoré je vlastne trestom za naše „bezbožné“ uctievanie zmyslov a konzumný spôsob života. Na tomto pozadí získavajú kontext aj kostýmy, ktorých farebnosť harmonizuje s obrazom. Zlatá, strieborná, medená a červená sú farbami luxusu a slasti. A aj nadbytku. Množstvo ľahko dostupných pôžitkov neuspokojuje a naša existencia sa mení na krutú hru bez zmyslu. Jej prezentácia na javisku môže zabávať, ale jej súčasťou je latentne prítomný pocit katastrofy nejasných kontúr. Asi skončíme v pekle, len ešte nevieme, akú bude mať formu. No čo už. Peklo je peklo je peklo.“ (Viera Bartková)

Tvorivý tím:

• Autor diela: Blaho Uhlár a kolektív
• Réžia: Blaho Uhlár
• Obsadenie: Braňo Mosný, Michaela Fech, Lenka Libjaková, Tomáš Pokorný, Peter Tilajčík
• Scénografia: Miriam Struhárová
• Kostým: Miriam Struhárová
• Organizačná spolupráca: Ľudmila Braun

Tridsiatušiestu sezónu Divadla Stoka finančne podporil LeitnerLeitner a SLSP. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj.